Náučný chodník Súľovskými skalami je najpopulárnejšou trasou v Súľovských vrchoch. Po celej dĺžke tohto okruhu sa nachádzajú tabule s informáciami o miestnej flóre, faune a geológii. Na trase sa nachádzajú zaujímavosti ako Gotická brána, niekoľko vyhliadok do okolitých dolín a samozrejme zrúcanina Súľovského hradu. Strmšie miesta sú dodatočne zaistené rebríkmi, kovovými kruhmi, na horné vyhliadky hradu je potrebné preliezť cez kamenné okno.

Súľovské skaly sú dostupné z viacerých smerov. Z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a dedinku Vrchteplá, z Bytče cez Súľov Hradná, alebo z Rajeckej doliny priamo zo Súľova.

Názvy informačných panelov:

1. Súľovský zlepenec
2. Kvety skál
3. Bukové lesy
4. Gotická brána
5. Reliktné boriny
6. Skalné hniezdiče
7. Výr skalný
8. Súľovský hrad
9. Flóra tônistých zákutí
10. Inverzia reliéfu
11. Na návšteve
12. Vtáctvo
13. Cicavce
14. Vstavače
15. Bezstavovce
16. Sova sovička
17. Fauna horských potokov, úvodný panel v areáli parkoviska

Top zajímavost:

Súľovské skaly

Skalné mesto, ktoré je výsledkom pôsobenia vonkajších geologických činiteľov. Budujú ich súľovské zlepence (z okruhliakov vápencov)  a brekcie (z ostraohranných úlomkov dolomitiov). Nachádza sa tu mnoho zaujímavých skalných útvarov (Gotická brána, Sova sovička, Organy, Mních a i.). Šarkania jaskyňa je známa nálezmi kostí jaskynného medveďa.

Hrad Súľov

Súľovský hrad nazývaný kedysi tiež Roháč bol pôvodne postavený ako pevnosť približne v 15. storočí a neskôr sa rozrastal do podoby nedobytného hradu, až kým ho v 18. a 19. storočí nepoškodili silné zemetrasenia. Do súčasnosti sa z neho zachovali základy, časť múrov a viažu sa k nemu viaceré povesti.

Hlbocký vodopád

K zaujímavostiam sa radí aj približne 14 m vysoký Hlbocký vodopád, známy tiež pod menom Súľovský vodopád. V kaskádovitom tvare ho vytvárajú vody Hlbockého potoka a jeho scenéria sa objavila vo filmoch Perinbaba alebo Soľ nad zlato.

Šarkania diera

Legendy hovoria o tom, že v tejto voľne prístupnej jaskyni v Súľovských skalách žili v dávnej minulosti draky a preto nesie meno Šarkania diera. Dračie stopy sa v nej síce nenašli, je však známe, že jaskyňu kedysi obýval dnes už vyhynutý druh jaskynného medveďa aj ľudia v čase mladšej doby kamennej. Priestor v tvare 58 m dlhej pukliny je tak archeologickým náleziskom aj národnou prírodnou pamiatkou.